Slovenský spisovateľ Ladislav Ťažký

Ladislav Ťažký sa narodil v čiernohronskej obci Čierny Balog. Otec bol drevorubač, vodca robotníckeho hnutia na Horehroní, v SNP predseda Revolučného národného výboru, činný v KS. Ladislav Ťažký po skončení ľudovej školy bol élevom vojenského zemepisného ústavu v Bratislave. Študoval kartografiu. Odiaľ ako desiatnik v zálohe narukoval na východný front, na Krym. Po vypuknutí SNP bola vojenská jednotka Ladislava Ťažkého internovaná v Rumunsku.

Z tábora sa mu podarilo ujsť, no v severnom Maďarsku ho zatkli maďarskí vojaci a poslali do zajatia v Rakúsku. Tu pracoval na obnove bombardovanej Viedne až do skončenia vojny. Prvý rok po vojne pracoval ako kreslič na technickom oddelení mesta Košíc. V rokoch 1946 - 1948 bol sociálnym referentom na Okresnom národnom výbore v Brezne, potom štyri roky študoval v Prahe na Vysokej škole politických a hospodárskych vied. Po skončení štúdia sa usadil v Bratislave.

V rokoch 1952 - 1957 pracoval ako referent na oddelení kultúry ÚV KSS, potom bol tri roky vedeckým ašpirantom Inštitútu spoločenských vied v Prahe. Po zavŕšení štúdia sa niekoľko rokov venoval len literárnej tvorbe. V rokoch 1967 - 1969 pracoval v redakcii denníka Smena, ktorý sa stal najčastejším priestorom na jeho politické vyjadrenia k udalostiam roka 1968, najmä k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. 

Pre tieto postoje a názory ho vylúčili z KSS (1970) a Zväzu spisovateľov (1971) s následným zákazom publikovania, verejnej činnosti, odsúdený (na 20 rokov- 1970 - 1990) vykonávať najnižšie platené práce vzdialené od kultúry, novín a literatúry. Napriek zákazu aj v tom čase bol mimoriadne tvorivo činný. V roku 1973 sa mu podarilo zamestnať ako pracovník Ústredia ľudovej umeleckej výroby, kde zostal až do roku 1979. Tri roky pracoval ako štipendista SLF na VD G-N. 

Odvtedy sa venoval výlučne literárnej a publicistickej tvorbe. Patril medzi blízkych priateľov Alexandra Dubčeka. Po novembri 1989 sa stal čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a členom Predsedníctva Matice slovenskej. Dvakrát bol kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky. Ponúkanú kandidatúru však neprijal.

Bol významným publicistom a spisovateľom s veľkou morálnou autoritou. Jeho diela boli odmenené najvyššími spisovateľskými, vydavateľskými a štátnymi cenami. Výnimočne si vážil Cenu Jozefa Cígera Hronského za literatúru, tzv. "slovenskú nobelovku.

Niektoré diela boli preložené do nemčiny, rumunštiny, poľštiny, maďarčiny, češtiny, slovinčiny.

Ladislav Ťažký sa usadil v Bratislave. Oženil sa, postavil dom a vychoval troch synov.

Rodina bola vždy preňho oporou:

Bol stále kultúrne a spoločensky činný a mimoriadne tvorivý. Svoje myšlienky a názory tlmočil v rozhlase, televízii, v tlači a pri osobných kontaktoch so študentmi a mládežou.

Literárny talent Ladislava Ťažkého medzi prvými ocenil literárny kritik a teoretik Alexander Matuška. Čitateľov zaujal svojimi prvými poviedkami a fejtónmi. U rozhlasových poslucháčov zarezonovala jeho hra Runa, za ktorou nasledovali ďaľšie rozhlasové hry Za frontom, No pasaran. Ak by som chcela byť dôsledná, dlho by sa dopĺňala bohatá bibliografia autora. V období, keď mu nevychádzali knihy a nemohol písať do novín,stále tvoril. Písal, redigoval, opravoval, dopĺňal a skracoval. Veril, že každá kniha, ak je dobrá, raz vyjde.

Krédom Ladislava Ťažkého, človeka ohľaduplného a s veľkým srdcom, bolo neodplácať zlo zlom. Vo chvíľach smútku, nostalgie, keď sa mu nedarilo, alebo cítil krivdu, rozveselil sa hraním svojich obľúbených piesní na heligónke.

Tú prvú si kúpil za stosemdesiat korún, čo bola polovica otcovho mesačného platu.

Hosť majstra čerta (1962)
Vojenský zbeh (1962)
Amenmária. Sami dobrí vojaci (1964)
Dunajské hroby (1964)
Kŕdeľ divých Adamov (1965)
Pivnica plná vlkov (1969)

Pochoval som ho nahého (1970)
Evanjelium čatára Matúša I, II (1979)
Jánošíkova slza (1983)
Márie a Magdalény (1983)
Aj v nebi je lúka (1986)
Pred potopou (1988)

Smrť obchádza štadióny (1990)
Fantastická Faidra (1991)
Kto zabil Ábela (1991)
Dvanásť zlatých monarchov (1992)
Maršalova dcéra (1993)
Zjavenie Sabíny (1997)
Vystúpila z obrazu (1998)
Útek z Neresnice (1999)

Krásna zlatá beštia (2001)
Slzy neplačú (2002, 1.vydanie)
Amenmária - samí dobrí vojaci (2004, 3. vyd., vo VSSS 1.vydanie)
V kráľovstve zelenej bohyne (2004)
Počkaj, furman, nešibaj (2007)
Evanjelium čatára Matúša (1) (2008, 1.vydanie)
Evanjelium čatára Matúša (2) (2008, 1.vydanie)

Hriešnica žaluje tmu (1966)

Literárne vrásky (1996)
Očami pútnika (1997)
Žime s citom v kráse (1997)
Spisovateľ, tvorba a čnosť (2006)
Moji majstri (2011, 1.vydanie)

Horúce témy. Slovensko v ringu (1991)
Testament svedomia (1996)
Vykopaná pravda (1997, L. Ťažký, L. Zrubec)
Čierny Balog (2003, spoločné dielo: L. Ťažký, P. Kováčik)
Porazení víťazi (2009)

Lovci ľudských tvárí (2010, 1.vydanie)

Kľakni a pros (1962)
Namiesto veršov o láske (1963)
V páse zlomená (1966)
Zbehovia, Pútnici, Dominika (1968, filmový triptych)

Za frontom (1959)
No passaran (1962)
Vojenský zbeh (1962)
Runa (1965)

Zastavte paľbu! Prosím (1996)
Amor anti moloch (1997, 1997, kniha rozhovorov)
Ľudia nie sú anjeli (1998)

Bolo to v roku 1998 na slávnostnom obede pri príležitosti udelenia čestného občianstva Jeho Eminencii kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi. Ušla sa mi stolička vedľa staršieho majestátneho pána s pevným až vojenským pohľadom. Uf, pomyslel som si, tu veľa “srandy¨ nezažijem. Predstavili sme sa. Ťažký, rezonovalo mi chvíľu, spisovateľ. Matica slovenská, odmietol kandidatúru na prezidenta - dával som si veci do súvislostí. Po formalitách a v prestávkach medzi vstupmi oslávenca - kardinála - nasledovala susedská debata, pri ktorej si majster Ťažký z dvoch možností vybral moju stranu. A tu sa stala zvláštna vec. Ja som rozprával a on počúval, - keď som prestal, pýtal sa cielene na podrobnosti a ja som pokračoval. Až po slávnosti, keď som si odnášal jeho adresu s telefónnym číslom a ústnym pozvaním do Bratislavy “na debatu¨, som si uvedomil, že mi vlastne nič o sebe nepovedal, že som ani nemal čas spýtať sa na nejaké podrobnosti, napríklad, prečo odmietol kandidovať na prezidenta. Uvedomil som si, že napriek blízkosti človeka so silnou charizmou a veľkým rozprávačským talentom, akým je kardinál Korec, a iným okolnostiam na tejto oslave ma za krátku chvíľu, čo sme spolu posedeli, tento človek dokázal vyspovedať, doslova vyzliecť donaha. Dosiaľ boli moje skúsenosti pri stretnutiach so staršími ľuďmi opačné. Zvláštny, krásny človek, povedal som a zo zvedavosti som si zakrátko zadovážil niektoré jeho knihy, aby som sa o ňom dozvedel čo najviac. 

Po nejakom čase som sa vo Veľkom Klíži znovu stretol s pojmom "spisovateľ Ťažký". Chodí sem pravidelne, lebo má odtiaľto manželku. Zistil som dokonca, že prababička mojej manželky bola z ich rodiny - a zrazu máme k sebe bližšie. V priebehu ďalších rokov využívam príležitosti a s majstrom Ťažkým sa na chvíľu stretnem, spomenieme si na naše predchádzajúce stretnutie. Skúšam z neho niečo vytiahnuť, z jeho osobného života, usmieva sa, ale z toho debata nebude. Oči mu zahrajú, keď vstúpi na pôdu nášho skanzenu v areáli Starý Klíž a vypočuje si môj príbeh, spojený s výstavbou, inšpiráciou a filozofiou. Stále ho však niekto naháňa, pripomínajú mu, kde už mal byť, kto na neho už čaká. Zdôveruje sa mi, že tento kraj miluje. Klížske Hradište ho veľmi inšpiruje, lebo mu konfiguráciou terénu veľmi pripomína rodný Čierny Balog. Hovorí mi o miestnych ľuďoch, ktorí sú osobami v jeho príbehoch. Považuje ma za domáceho, aj keď tu veľa ľudí nepoznám, pretože sem chodím zatiaľ iba pracovať a na spoznávanie nemám veľa času. Hľadí na kostolík a cintorín na náprotivnej strane a vidieť na ňom, že je šťastný. Ponúkam mu kedykoľvek ubytovanie v našich chalupách s čarovným výhľadom. Hovorím mu o nádherných východoch a západoch slnka, ktoré sa tak ľahko inde nevidia. Môže sem prísť aj inkognito, aby mal pokoj. Myšlienka sa mu páči, súhlasí. Režisér život však rozhodol inak. Majster Lacko sa ubytoval na večnosť na kopci oproti.

Podnikateľ sa vo mne nezaprie, chcel som dať majstrovi prácu. Aký som bol len naivný… Mal som zámer, sen, aby majster Ťažký napísal dokumentárnu knihu o kraji Veľkého Klíža, Klížskeho Hradišťa, ktorý mal tak rád. Azda sa nájde niekto, kto napríklad po vzore majstrovej knihy V kráľovstve zelenej bohyne faktograficky opíše život v tejto lokalite a osudy ľudí, ktorí tu zanechali krásnu energiu. Z nej určite čerpal, ale zároveň množstvo energie aj zanechal Lacko Ťažký. Tá energia tu stále ľuďom pomáha žiť.

Aby sa na jedinečného slovenského spisovateľa Ladislava Ťažkého nezabudlo, v dohľadnom čase vybudujeme na území Starého Klíža kópiu jeho rodnej chalupy, ktorá ešte stojí prerobená v Čiernom Balogu. Je to architektonicky čistá a krásna chalupa s množstvom autentických detailov. V tej našej bude umiestnené múzeum na pamiatku tohto vzácneho človeka, ktorý mi znenazdajky obohatil život nielen svojím vkladom, ale aj synergickými vecami, čo sa diali a dejú. Vďaka za to, majster Lacko.

(z knihy Svedectvá Ladislava Ťažkého a nás ostatných: Jozef Leikert a kol.)